Svet si dnes pripomenul tretie výročie ruskej vojny proti Ukrajine. V Kyjeve sa pri tejto príležitosti stretli viacerí svetoví a európski lídri. Ďalší sa k rokovaniu pripojili prostredníctvom videoprenosu. Ukrajine sľúbili pokračovanie podpory a ohlásili ďalšie rozsiahle sankcie proti Kremľu.
Do Kyjeva prišla šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen a ďalší vedúci predstavitelia EÚ. Zavítali aj prezidenti či premiéri Dánska, Estónska, Fínska, Kanady, Litvy, Lotyšska, Nórska, Španielska či Švédska. Zástupcovia desiatok ďalších štátov ako Japonsko, Turecko či Veľká Británia sa pripojili cez videoprenos.
Reakcie Slovenska
Slovensko na dnešnom summite zastupoval cez online telemost vicepremiér Peter Kmec. „Môžem potvrdiť, že Slovensko zostáva pevne odhodlané pomáhať Ukrajine v jej zápase o zachovanie suverenity a nastolenie udržateľného mieru,“ uviedol Kmec s tým, že tlmočil tri zásadné body. Prvým bolo, že Slovenská republika verí, že na dosiahnutie udržateľného mieru pre Ukrajinu je nevyhnutná aktívna účasť Ukrajiny a Európskej únie na mierových rokovaniach. Druhým bolo, že Slovensko plne podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ po splnení nevyhnutných podmienok a stojí pri nej v jej integračnom procese. Do tretice pripomenul, že Slovensko už tri roky poskytuje Ukrajine aktívnu podporu.
Minister obrany SR a vicepremiér Robert Kaliňák bol dnes na návšteve Varšavy, kde s poľským rezortným kolegom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom podpísali memorandum o spolupráci slovenského a poľského obranného priemyslu. Na tlačovej konferencii sa však venovali aj tretiemu výročiu ruskej invázie. Spoločne odsúdili porušenie medzinárodného práva, vyzdvihli hrdinstvo ukrajinských vojakov a zdôraznili potrebu spravodlivého mieru, ktorý zachová suverénnu a slobodnú Ukrajinu. „Neexistuje právo silnejšieho,“ podotkol Kaliňák.
„Tretie výročie bezprecedentnej plnoformátovej ruskej invázie na Ukrajinu je dôkazom, že mier a pocit bezpečia patria k najdôležitejším hodnotám, ktoré už nemôžeme považovať za samozrejmosť,“ uviedli na sociálnej sieti Ozbrojené sily SR. „Všetkým, kto so zbraňou v ruke bránia slobodu, demokraciu, mier a bezpečie svojej vlasti vyjadrujeme rešpekt a úctu. Prajeme nezlomnú vôľu a návrat domov po splnení každej misie,“ dodali na záver statusu.
Ukrajinu dnes podporilo aj Valné zhromaždenie OSN, ktoré schválilo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi. Tá žiada odchod ruských vojsk z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Za rezolúciu hlasovalo 93 štátov, medzi ktorými bola väčšina Európy vrátane Slovenska. Proti bolo 18 štátov, medzi nimi Maďarsko, Izrael a USA, ktoré predložili vlastný návrh rezolúcie. Ten bol veľmi stručný a nespomínal Rusko ako agresora.
Stretnutie ministrov EÚ v Bruseli
Ministri zahraničných vecí EÚ, ktorí sa dnes stretli v Bruseli, schválili 16. balíček sankcií proti Rusku. Ten zavádza silnejšie opatrenia proti ruskej tieňovej flotile lodí, ktorými sa Moskva snaží obchádzať doterajšie sankcie. V novom balíku sú aj ďalšie sankcie voči ruským bankám a konkrétnym osobám. Za schválenie balíka hlasoval aj minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár.
EÚ sa rozhodla ukázať silnú podporu Ukrajine, kým USA a Rusko sa rozhodli začať rokovania bez účasti Kyjeva a Donald Trump kritizuje Volodymyra Zelenského. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas po rokovaní v Bruseli uviedla, že mierová dohoda bez Ukrajiny a Európy nebude fungovať. Ministri zahraničia EÚ podľa nej vyjadrili silnú podporu novej vojenskej pomoci pre Kyjev. Tá by mala mať hodnotu až 20 miliárd eur a obsahuje napríklad 1,5 milióna delostreleckých granátov a prostriedky protivzdušnej obrany.
Nové sankcie zaviedli aj ďalšie štáty a väčšinou ich oznámili na summite v Kyjeve. Na ruskú tieňovú flotilu a finančný sektor sa zamerala aj Veľká Británia. Najväčší balík sankcií proti Rusku od roku 2022 ohlásila Austrália.
Volodymyr Zelenskyj už pred stretnutím v Kyjeve povedal, že je ochotný vzdať sa funkcie, ak by to prinieslo trvalý mier a bezpečnostné záruky pre jeho krajinu. Dnes navrhol, že prvým krokom k mieru môže byť vzájomná výmena všetkých vojnových zajatcov.
