Putin vyhlásil, že v susednom Bielorusku rozmiestni niekoľko taktických jadrových zbraní. Podľa neho to neporušuje zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Minsk nebude mať nad týmito hlavicami kontrolu, tú si ponechá Moskva.
Bieloruský diktátor Lukašenko sa usiluje o dodanie jadrových zbraní už od roku 2021. Putin mu vyhovel až teraz. Konečné rozhodnutie podľa neho padlo po tom, čo Británia oznámila, že spolu s tankami Challenger 2 dodá Ukrajine aj protitankovú muníciu z ochudobneného uránu. Ide o strely, ktoré nespôsobujú štiepnu reakciu a jadrový výbuch, ale využívajú vysokú hustotu uránu na prebíjanie panciera nepriateľských tankov. Putin vo svojom spravodlivom rozhorčení iste len pozabudol zmieniť fakt, že rovnakú muníciu má k dispozícii aj ruská armáda a Ukrajinci niekoľko takýchto striel Svinec z vyradených ruských tankov T-80 už aj ukoristili.
Hoci dohoda s Lukašenkom bola uzavretá až teraz, Rusko sa na dodanie jadrových zbraní Bielorusku pripravovalo už dlho. Poskytlo mu niekoľko raketových systémov Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice, a tiež modernizovalo 10 bieloruských lietadiel tak, aby boli schopné niesť jadrové zbrane. Momentálne prebieha výstavba skladovacích priestorov, ktoré majú byť hotové do 1. júla. Kedy do nich budú hlavice premiestnené, Putin nespresnil.
Podľa západných analytikov ide z ruskej strany najmä o súčasť dlhodobej stratégie vyhrážania sa. Vojenský význam niekoľkých hlavíc v Bielorusku je totiž minimálny. Spôsobí len to, že Rusko už o sebe nebude môcť hrdo vyhlasovať, že má všetky svoje jadrové zbrane na svojom území. Tiež to môže vyvolať reakciu z druhej strany – napríklad v podobe žiadosti Poľska o rozmiestnenie rovnakých zbraní na svojom území.