NATO sa na summite v Madride rozhodlo oficiálne prizvať Švédsko a Fínsko. Lídri členských krajín súhlasili s podpísaním prístupových protokolov. Turecko, ktoré doteraz ich vstup blokovalo, totiž ustúpilo a vyhlásilo, že jeho výhrady boli adresované.
Pôvodne sa čakali komplikované rokovania s neistým výsledkom, ktorý by nemusel byť známy ani na konci summitu vo štvrtok. Napokon sa podarilo dosiahnuť veľký úspech hneď na začiatku v utorok večer. Prelom prišiel po sérii rokovaní medzi Tureckom a škandinávskymi krajinami v posledných týždňoch. Ankare prekážalo embargo na dovoz zbraní zo Švédska a tiež podpora Kurdov, ktorých Turci považujú za teroristov. Tieto rokovania vyvrcholili na začiatku summitu osobitným stretnutím zástupcov všetkých troch krajín spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Výsledkom je spoločné memorandum, ktoré odpovedalo na všetky turecké výhrady.
Vstup Švédska a Fínska do NATO musia teraz ratifikovať všetky členské štáty, čo môže trvať približne rok. Následne sa viac ako zdvojnásobí hranica, ktorú Rusko zdieľa s Alianciou. S Fínskom má totiž spoločnú 1340 km dlhú hranicu. Putinov režim sa pritom snažil dosiahnuť presný opak – zvrátiť rozširovanie NATO a dosiahnuť jeho odzbrojenie. Nebyť však práve ruskej agresie voči susednej Ukrajine, Švédsko a Fínsko by o vstupe do Aliancie neuvažovali.
Vstup oboch škandinávskych štátov je pre NATO významnou posilou. Disponujú spolu 35 000 vojakmi a ďalších 250 000 majú v zálohe. Vo výzbroji majú vyše 200 bojových lietadiel a 125 vrtuľníkov, 220 tankov, 1700 bojových vozidiel a vyše 1000 diel.
Lídri štátov NATO sa tiež zaviazali zabezpečiť dodatočné sily rýchlej reakcie pre východné krídlo a stupňovať pomoc Ukrajine. Stoltenberg už predtým avizoval, že počet vojakov v jednotkách rýchlej reakcie v Európe sa zvýši zo 40 000 na 300 000. Posily do Európy pošle aj USA. Do Británie prídu dve letky stíhačiek F-35, počet amerických torpédoborcov v Španielsku sa zvýši zo štyroch na šesť a v Poľsku vznikne nové armádne veliteľstvo USA. Zvýši sa aj počet amerických vojakov v Pobaltí a v Rumunsku. V súčasnosti má USA v Európe okolo stotisíc vojakov.
Vo vyhlásení, na ktorom sa na summite zhodli členské krajiny, sa Rusko označuje za najvážnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO a pre mier a stabilitu v celom euroatlantickom priestore. Moskva tiež úmyselne zhoršuje potravinovú a energetickú krízu, ktorá postihla miliardy ľudí po celom svete. Ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine NATO odsúdilo s tým, že ide o hrubé porušenie medzinárodnej bezpečnosti a medzinárodného práva. Spojenci sa budú zasadzovať za to, aby páchatelia vojnových zločinov na Ukrajine niesli za svoje činy zodpovednosť.
