Na Donbase vrcholí doteraz najintenzívnejšia bitka vojny na Ukrajine. Rusi sústredili sily na dobytie miest Severodoneck a Lysyčansk. Snažia sa ich obsadiť pred tým, ako sa im minú zdroje. Naznačuje to aj nasadzovanie čoraz starších zbraní, ktoré boli desaťročia uložené v sklade.
O Severodoneck sa bojuje už niekoľko týždňov. Rusi tentoraz nebojujú rozťahaní na viacerých frontoch, ale sústredili čo najviac síl na jedno miesto. Zlepšili aj logistiku, ktorú opierajú o hustú železničnú sieť v oblasti. Postupujú pozdĺž tratí, takže veľké množstvá munície a ďalších zásob si privážajú vlakmi takmer priamo na front.
Ukrajincom sa počas týchto týždňov intenzívnych bojov podarilo zmariť opakované ruské snahy o prechod rieky Siverskij Donec a napokon s pomocou prisunutých posíl zastavili aj nebezpečný prienik z juhu zo smeru od Popasnej. Rusom sa však napokon podarilo obsadiť mesto Lyman, hoci na jeho okrajoch sa stále bojuje a do Severodonecka sa tlačia najmä zo severu zo smeru od mesta Rubižne. Rusi ohrozujú cestu, ktorá spája Severodoneck s Bachmutom juhozápadne od neho. Preto ukrajinská strana aj napriek tomu, že zatiaľ tam prisúva posily, priznáva, že v budúcnosti bude možno nútená ustúpiť, aby sa nedostala do obkľúčenia. Uviedol to ukrajinský guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
Je možné, že ide o poslednú ruskú snahu získať čo najviac územia pred tým, ako prejde do obrany. To, že sa ruskej armáde míňajú zdroje, naznačuje nasadzovanie starých zbraní. Na obsadené územie doviezli niekoľko desiatkov tankov T-62. Tie vyvinuli ešte v 50. rokoch na základe typu T-54/55 a výrobu ukončili v roku 1975. Tank mal na svoju dobu účinný kanón kalibru 115 mm, no v súčasnosti sa už používajú silnejšie kalibre, navyše s väčšou rýchlosťou streľby. Chýba mu aj balistický počítač, kanón sa zameriava len opticky. Nemá tiež kompozitný pancier ani moderný prídavný pancier, čo ho robí v veľmi zraniteľným proti súčasným protitankovým zbraniam. Nemá tiež automatické nabíjanie, čo si vyžaduje štvorčlennú posádku. Neskoršie tanky sovietskej (ruskej) výroby majú len trojčlennú posádku a pre nedostatok vycvičeného personálu sú na Ukrajine zaznamenané prípady, kedy bojovali iba s dvomi mužmi – vodičom a strelcom.
Stroje T-62 v 80. rokoch preradili do druhej línie a naposledy v ruských službách bojovali v roku 2008 v Gruzínsku. Potom ich uložili do rezervy. To, že sa teraz objavili na Ukrajine, je teda veľkým prekvapením.
Ešte väčším prekvapením je používanie riadených striel Ch-22, ktoré začali tento mesiac odpaľovať zo strategických bombardérov Tu-22M. Tieto rakety pochádzajú zo 60. rokov a slúžili najmä proti námorným cieľom. Na lode sa navádzali radarom, ktorý bol nad morom ešte pomerne účinný. Mohli sa používať aj proti pozemným cieľom, v tom prípade však presnosť výrazne klesala. Odchýlka mohla predstavovať až tri kilometre! Preto sa počas studenej vojny počítalo s ich nasadením proti pozemným cieľom len s jadrovou hlavicou, iná pri takej odchýlke nemala zmysel. K tomu však našťastie nikdy nedošlo. Rakety Ch-22 sa prvého bojového nasadenia dočkali až na Ukrajine, 60 rokov po svojom vzniku. Rusi ich používajú na pozemné ciele aj napriek ich veľkej nepresnosti.
