Ruský krížnik Moskva, na ktorom došlo v stredu večer k požiaru a následnému výbuchu munície, sa potopil. Čo znamená strata vlajkovej lode Čiernomorskej flotily pre ruské vojnové úsilie?
Ukrajinci zatiaľ v prípade Moskvy so všetkými zásadnými informáciami predbehli Rusov. Bola to Ukrajina, kto ako prvý oznámil, že krížnik horí – ruská strana bola nútená priznať to až potom. Rovnako Ukrajinci ako prví povedali svetu, že Moskva sa prevrátila a potopila. Ani Rusi to potom nemohli utajovať a priznali to, hoci predtým tvrdili, že požiar je uhasený a loď ťahajú do prístavu.
Otázkou je, ako budú Rusi reagovať na ďalšie dve ukrajinské tvrdenia – že loď zasiahli dvomi raketami R-360 Neptun a že na nej zahynula väčšina 510-člennej posádky vrátane jej kapitána. To prvé nepriamo potvrdzujú ruské reakcie. Jednak stiahli ostatné lode ďalej od ukrajinských brehov a ruské ministerstvo obrany tiež hrozí, že stratu krížnika Ukrajincom odplatia. To druhé zas naznačuje dnešná rozlúčka, ktorá sa konala v Sevastopole. Na nej sa objavili vence s nápismi venovanými lodi aj námorníkom.
Západní analytici sa po správe o potopení Moskvy zhodli, že to výrazne posilní morálku Ukrajincov brániacich sa proti ruskej agresii. Ruská morálka, naopak, utrpela veľkú ranu. Čo sa týka priameho vplyvu na vojenské operácie, väčšina odborníkov tvrdila, že nebude nejak zásadný. Argumentovali tým, že Moskva niesla len rakety proti lodiam a proti lietadlám a nevypúšťala na ukrajinské ciele rakety Kalibr. To bola úloha menších lodí Čiernomorskej flotily. Moskva však týmto lodiam poskytovala ochranu proti lietadlám a raketám, pretože niesla až 64 rakiet S-300F. Aj preto sa ruské lode sťahujú ďalej od pobrežia a ich ofenzívne možnosti sa tým o niečo zmenšujú.
Zároveň mala Moskva ako vlajková loď mala na starosti zabezpečovanie komunikácie a koordinácie všetkých plavidiel. Túto úlohu bude musieť prevziať niektorá menšia loď, ktorá na to nie je vybavená.
Pre ukrajinské mesto Odesa znamená potopenie Moskvy ďalšie zníženie rizika priameho útoku. Prvýkrát sa znížilo 24. marca, keď v prístave Berdjansk vybuchla ruská výsadková loď triedy Aligator a ďalšie dve triedy Ropucha boli poškodené. Rusko malo v Čiernom mori sedem výsadkových lodí a krátko pred vojnou tam presunulo ďalších šesť. Zostávajúcich desať výsadkových lodí predstavuje stále veľkú silu, no zničenie Moskvy, ktorá by im musela poskytovať krytie, odsúva obojživelný útok už len do teoretickej roviny.
Najväčšia rana sa však týka už spomínanej prestíže. Vojnová loď rovnakej kategórie sa vo svete nepotopila posledných 40 rokov. Naposledy bol vo vojne o Falklandy v roku 1982 torpédovaný argentínsky krížnik General Belgrano. A ani straty lodí, ktoré sú o triedu či dve nižšie, nie sú bežné. Poslednou väčšou loďou, ktorá sa potopila pri bojovej operácii na otvorenom mori, sa stala v roku 1988 iránska fregata Sahand. Tú poslali na dno Hormuzského prielivu medzi Perzským a Ománskym zálivom americké bomby a rakety. Samotné Rusko ešte stratu takejto veľkej lode nezažilo. Posledným krížnikom, ktorý bol potopený pod vlajkou Sovietskeho zväzu, sa v roku 1941 stala loď Červona Ukrajina. Nemecké bombardéry ho zasiahli a potopili v prístave Sevastopoľ, ktorý bol zhodou okolností aj domovskou základňou Moskvy.
