Pentagon uviedol do stavu vysokej pohotovosti 8 500 vojakov, ktorí sú pripravení na rýchle nasadenie v súvislosti s rastúcim napätím medzi Ruskom a Ukrajinou. O ich vyslaní ešte nebolo rozhodnuté, no prezident Joe Biden počas víkendu rokoval so svojimi bezpečnostnými poradcami o možnosti posilnenia členských štátov NATO na východnom krídle.
Americký prezident Biden viedol v pondelok večer telefonický rozhovor s európskymi lídrami, aby sa dohodli na spoločnej stratégii. Medzi nimi bol britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi, poľský prezident Andrzej Duda či generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zúčastnili sa aj lídri EÚ Ursula von der Leyen a Charles Michel. Zhodli sa „na potrebe medzinárodnej jednoty tvárou v tvár rastúcemu ruskému nepriateľstvu“. Ak Moskva zaútočí na Ukrajinu, spojenci „musia rýchlo zaviesť odvetné opatrenia vrátane doteraz bezprecedentných sankcií“.
Viaceré európske štáty NATO už reagovali uvádzaním svojich vojenských kapacít do stavu pohotovosti a vysielaním posíl do východných členských krajín. „NATO bude naďalej prijímať všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu všetkých spojencov vrátane posilnenia východnej časti Aliancie. Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj posilnením našej kolektívnej obrany,“ vyhlásil šéf NATO Stoltenberg. Španielsko poslalo svoje vojnové lode do Čierneho a Stredozemného mora. Tiež chce poslať svoje lietadlá do Bulharska. Dánsko vyslalo fregatu do Baltského mora a chystá sa nasadiť štyri stíhačky F-16 v Litve. Francúzsko je pripravené vyslať svojich vojakov do Rumunska a Holandsko uviedlo svoje lode a pozemné jednotky do stavu pohotovosti pre prípad potreby ich rýchleho nasadenia. Celkovo uviedli štáty NATO do pohotovosti už 40 000 vojakov.