Za posledné dva týždne uskutočnila Severná Kórea celý rad raketových testov. Ich frekvencia a načasovanie je veľmi nezvyčajné. V minulosti totiž KĽDR testovala rakety obyčajne pri príležitostiach veľkých štátnych sviatkov, výročiach či dôležitých politických udalostiach alebo vtedy, keď chcela vyjadriť nespokojnosť s dianím za hranicami, najmä pri veľkých americko-juhokórejských vojenských cvičeniach. Nič také sa však teraz nedeje.
Jednu raketu vypustili hneď začiatkom roka. Minulý týždeň najprv otestovali dve strely, o ktorých tvrdili, že sú to hypersonické rakety, ktoré sa horšie zachytávajú radarmi a je ťažšie sa proti nim ubrániť. Balistické rakety majú predvídateľnú dráhu a radar ich vďaka tomu, že štartujú do výšky, zachytí pomerne skoro. Hypersonické strely sa však pohybujú nízko a veľkou rýchlosťou. Radar ich preto zachytí, až keď sú omnoho bližšie k cieľu a na obranu ostáva len krátky čas. Na druhej strane, majú nižšiu nosnosť ako balistické rakety, ktoré sú vďaka tomu ničivejšie.
V piatok nasledoval test striel, o ktorých Severná Kórea oznámila, že to boli balistické rakety krátkeho dosahu odpaľované zo železničných vozňov. Ide teda o relatívne mobilné odpaľovacie zariadenia. V pondelok prebehol ďalší test. Z letiska pri Pchjongjangu vystrelili dve balistické rakety krátkeho dosahu, ktoré dopadli do mora pri japonskom pobreží. Test potvrdila Južná Kórea i Japonsko.
OSN zakázala Severnej Kórei testy balistických a jadrových zbraní a uvalila prísne sankcie. KĽDR však tento zákaz pravidelne porušuje. Horúčkovitá aktivita severokórejských raketových jednotiek vyvolala otázky zahraničných analytikov – čo tým Pchjongjang sleduje? Ako to už býva, možností je viac a tajnostkársky uzavretý komunistický režim s ich odhadovaním vôbec nepomáha.
Diktátor Kim Čong-un v novoročnom prejave priznal, že jeho krajina čelí „veľkému zápasu na život a na smrť“. Mal tým na mysli ekonomické problémy a nedostatok potravín, ktoré síce KĽDR sužujú dlhodobo, ale v poslednom čase ich zhoršilo uzavretie hraníc, ktoré Kim nariadil preventívne v rámci boja proti pandémii. Prerušil sa tak aj obchod s hlavným partnerom KĽDR – Čínou. Vodca však v spomínanom prejave zároveň jedným dychom sľúbil, že zvýši obranyschopnosť krajiny vrátane vývoja hypersonických rakiet. Ako píše britská BBC, táto séria testov môže byť uistením, že aj napriek priorite, ktorú dostal boj s ekonomickými ťažkosťami, nebudú obranné schopnosti odsunuté na vedľajšiu koľaj.
Ďalším dôvodom na testy môže byť tradičný severokórejský úhlavný nepriateľ – USA. Rozhovory, ktorými sa Washington snažil dosiahnuť jadrové odzbrojenie KĽDR, uviazli už dávno na mŕtvom bode. Po prvom tohtoročnom raketovom teste uvalili USA na Severnú Kóreu ďalšie prísnejšie sankcie. Ide vôbec o prvé takéto opatrenia zo strany administratívy prezidenta Joe Bidena. Pondelkový test tak môže byť známkou vzdoru. Pchjongjang chce ukázať, že sa v tomto pretláčaní s USA nepoddá.
Čínska spojka
Špekuluje sa aj o tom, že testy sú odkazom Číne, s ktorou má KĽDR nejaký skrytý spor. Zástancovia tohto tvrdenia argumentujú tým, že k nim dochádza tesne pred zimnými olympijskými hrami v Pekingu a ak budú pokračovať, veľký severokórejský sused z toho určite radosť mať nebude. V tomto prípade však bude skôr pravdou opak – Čína je strategickým partnerom a Pchjongjang si ju nechce pohnevať. Svedčia o tom aj také detaily, že sa predsa len vyhýba testom jadrových zbraní a rakiet ďalekého doletu, ktoré by boli aj pre Peking už cez čiaru. Súvislosť s Čínou a s olympiádou tu však predsa len môže byť. Raketové testy nemajú len veľký symbolický význam, KĽDR potrebuje vyskúšať vyvíjané technológie a udržiavať operačnú pripravenosť. Zdá sa, že chce stihnúť všetky potrebné cvičenia pred začiatkom olympijských hier, aby počas nich mohla dodržiavať kľud. Do úvahy prichádza aj to, že KĽDR čoskoro očakáva obnovenie dodávok pomoci cez hranice z Číny a nechce vyzerať, že je na túto pomoc úplne odkázaná a bezmocná.
