Belgicko po nástupe novej vlády ohlásilo rozsiahly plán na posilnenie svojich obranných schopností. Jeho základom je postupné zvyšovanie obranných výdavkov tak, aby v roku 2034 dosiahli úroveň 2,5 percenta HDP. Program zahŕňa aj veľké nákupy novej techniky.
Belgicko tiež vytvorí nový Obranný fond, ktorý bude patriť pod štátnu Federálnu spoločnosť pre účasť na investíciách. Ten sa bude starať o dlhodobú udržateľnosť investícií prostredníctvom zapojenia domáceho obranného priemyslu a podporou výskumu a vývoja. Preto sa zvažuje aj účasť na spoločných iniciatívach s európskymi partnermi, ako je francúzsko-nemecký systém obrnených vozidiel rôznych kategórií MGCS (Main Ground Combat System) alebo francúzsko-nemecko-španielsky projekt stíhačky šiestej generácie FCAS (Future Combat Air System).
Tieto projekty sú však hudbou vzdialenej budúcnosti. Aktuálne sa chce Belgicko sústrediť na posilnenie stíhacieho, transportného i vrtuľníkového letectva, systémov elektronického boja, boja proti dronom a tiež úderných schopností dlhého dosahu. Majú sa tiež výrazne navýšiť zásoby munície a ďalšieho vojenského materiálu. Poďme si to rozmeniť na drobné!
V prípade stíhačiek zvažuje nová vláda rozšírenie počtu stíhačiek F-35. Ten bol predtým obmedzený na 34, ktoré by mali dodať do roku 2030. Aktuálne ich má Belgicko osem a okrem toho má stále 45 starých F-16A. Zatiaľ nie je známe, koľko ďalších F-35 by si Belgicko objednalo, ale navýšenie pôvodného počtu 34 odporúčalo aj NATO pre splnenie všetkých bojových požiadaviek.
V prípade vrtuľníkového letectva má Belgicko len osem strojov NH90 a objednaných 15 ľahkých Airbus H145M. Tu chce vytvoriť väčšiu operačnú flotilu helikoptér na podporu vlastných vojsk i spojeneckých operácií. Transportné letectvo tvorí sedem ťažkých lietadiel Airbus A400M. Na ich doplnenie chce získať menšie taktické dopravné lietadlá.
Protivzdušnú obranu majú vylepšiť najmä ďalšie radary a systémy elektronického boja. Najväčšie zmeny však čakajú pozemnú armádu. Tá má získať schopnosť úderu na veľkú vzdialenosť, pretože Belgicko vôbec prvýkrát zvažuje akvizíciu raketometov. Malo by ísť buď o pásové M270 MLRS alebo ľahšie kolesové M142 HIMARS.
Oba typy sú americkej výroby a používajú rovnaký odpaľovací kontajner. Rozdiel je v tom, že väčší M270 má tieto kontajnery dva a M142 iba jeden. Môžu odpaľovať navádzané rakety rôznych typov s dosahom 80 až 300 km. Raketometov je vo svete v ponuke viac – čo teda naznačuje, že Belgicko sa prikloní k týmto typom? Tamojšia firma Thales už naznačila, že ich odpaľovacie kontajnery môže upraviť pre použitie svojich neriadených rakiet kalibru 70 mm. To je práve schopnosť, ktorú belgická armáda hľadá – odpaľovanie riadených i neriadených striel.
Navyše, s nasadením typu HIMARS už má Belgicko svoje skúsenosti. V júli 2024 belgické lietadlo A400M prepravilo americký raketomet na cvičenie v Lotyšsku. Bol to vôbec prvý test takéhoto rapídneho nasadenia v rámci NATO.
Okrem tohto Belgicko posilňuje aj námorníctvo, ktoré získa tretiu fregatu a ďalšiu mínolovku. Investície pôjdu aj do bezpilotných prostriedkov a kybernetickej bezpečnosti.
