Vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie je v súčasnosti horúcou témou. Od invázie ruských vojsk na územie Ukrajiny 22. februára 2022 sa NATO rozšírilo o dvoch členov, k najväčšiemu svetovému systému kolektívnej obrany pristúpili Fínsko a Švédsko. A od začiatku je na stole otázka vstupu samotnej Ukrajiny.
V centre pozornosti
Vstup do NATO môže byť podľa dostupných informácií aj súčasťou oficiálne nezverejneného mierového plánu novozvoleného republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa v januári 2025 ujme úradu.
Časť odborníkov očakáva, že Trump navrhne Ukrajine obetovať časť územia výmenou za bezpečnosť garantovanú vstupom do NATO.
Slovenská republika, ktorá je členom NATO dvadsať rokov, vstup Ukrajiny do Aliancie nepodporuje. Premiér Robert Fico to zopakoval aj počas októbrového stretnutia s ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom pri Užhorode.
Vyhlásil, že vstup Ukrajiny do Európskej únie Slovensko podporuje bezvýhradne, ale voči vstupu do NATO „sme rezervovaní“.
Konania slovenského premiéra Fica z konca tohto roka situáciu v tomto smere ešte viac zhoršilo a integráciu pribrzdilo, ale to je iná téma.
Čo hovoria na NATO Ukrajinci
Vidia samotní Ukrajinci svoju budúcnosť v Severoatlantickej aliancii, alebo mimo nej? Kým za čias proruského prezidenta Viktora Janukovyča bol pre vstup Ukrajiny do NATO zhruba 1 z 5 Ukrajincov, po februári 2022, teda začiatku totálnej vojny, sa pomer síl otočil. Ako sme sa dozvedeli, bežných Ukrajincov trápia v súčasnosti prozaickejšie starosti súvisiace s vojnou a obživou, podľa odborníkov je však rozširovanie NATO na východ dôležitou témou a má rôzne aspekty.
Oslovili sme ľudí z Ukrajiny z rôznych profesií, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Panuje zhoda v tom, že Ukrajina do NATO patrí, dokonca sa tak malo stať už skôr. Zodpovednosť je podľa nich na partneroch z Európy a Ameriky, či takéto politické rozhodnutie prijmú. Tvrdia, že je to dnes prakticky jedinou možnou cestou k skončeniu vojny. Ukrajinských odborníkov sme sa pýtali, či sú za vstup ich krajiny do Aliancie. Či to pomôže, alebo to naopak môže zvýšiť eskaláciu napätia. Či si myslia, že Ukrajina členom NATO bude a či je to vôbec pre nich kľúčová otázka.
Rusko sa len tak nezastaví
Humanitárna pracovníčka Yulia Zhylenko zo Zakarpatskej oblasti konštatuje, že Ukrajina členom NATO chce byť, ale nechce sa vzdať územia výmenou za členstvo. Samotné členstvo by podľa jej slov bolo pre Ukrajinu i pre Alianciu prospešné: „Pomôže to, ale zároveň musíme ukončiť vojnu. Na to je však potrebná väčšia podpora krajín NATO pre Ukrajinu.“
Členstvo v NATO by podľa Zhylenko bolo vyústením dlhoročných snáh, navyše vykúpené vysokou cenou v podobne životov vojakov i civilistov.
„Iná možnosť než vstup do NATO nie je. Ukrajina je na tejto ceste už dlho,“ hovorí príslušník námornej pechoty Maks z Mykolajiva. Podľa jeho slov už Ukrajinci zaplatili privysokú cenu, stratili mnoho životov. Podpora vstupu Ukrajiny do NATO by bola jedným zo spôsobov pomoci, inak sa podľa neho Rusko vo svojom ťažení nezastaví.
„Najprv musíme vyhrať túto vojnu a vrátiť späť všetky územia,“ dodáva.
Ustupovanie agresorovi nepomôže
Budúcnosť Ukrajiny v NATO vidí aj novinár Oleksij Šafraňoš z portálu PravdaE.
„Jednoznačne som za vstup Ukrajiny do NATO. Pretože to je jediná jasná záruka, že Rusko na nás nebude môcť znova zaútočiť. Ide o bezpečnostný faktor, ktorý je veľmi dôležitý, pretože naše skúsenosti ukázali, že žiadne iné záruky, najmä Budapeštianske memorandum, nestoja za nič. Rusko nepotrebuje samostatnú Ukrajinu, potrebuje satelitnú krajinu ako Bielorusko, ktorá by v plnej miere realizovala svoju politiku, bola surovinovou základňou a trhom pre produkty, bola zbavená vlastného národného rozvoja a bola asimilovaná do ruskej kultúry,“ vraví a zdôrazňuje, že negatívnu skúsenosť s tým už Ukrajinci majú z Ruskej ríše a najmä ZSSR.
„Počas sovietskych represií sme stratili státisíce najlepších ľudí nášho národa, vedcov, kultúrnych osobností, podnikateľov a milióny našich roľníkov zomreli počas hladomoru a sovietizácie. Vidíme, že ruskí okupanti robia opäť to isté. Ukrajinci preto nechcú mať s Ruskom nič spoločné. Ukrajina teraz bojuje s Ruskom v bezprecedentnej vojne za posledných 80 rokov. Táto vojna by nebola, keby Ukrajina bola v NATO.“
Podľa Šafraňoša využíva ruská strana zastrašovanie západných krajín jadrovou vojnou a eskaláciou a zatiaľ jej to funguje. Ustupovanie agresorovi nepovažuje za cestu: „Naopak, robia ho ešte nenásytnejším. Preto ak Európa a Amerika teraz urobia ústupky Rusku, tak v krátkom čase budú mať ešte hroznejší konflikt. Živým príkladom sú historické paralely s Nemeckom a Československom v roku 1938. Potom Británia a Francúzsko skutočne odovzdali Československo Nemecku a o rok neskôr dostali druhú svetovú vojnu.“
Vo vstupe Ukrajiny do NATO vidí záruku bezpečnosti nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy.
„Pokazilo“ sa to ešte v roku 2008
Dlhoročný novinár a riaditeľ Karpatského inštitútu euroatlantických štúdií Pavlo Biletskyi zdôrazňuje, že otázka vstupu Ukrajiny do NATO nebola nikdy taká akútna ako dnes.
„V skutočnosti Ukrajina začala o tomto procese hovoriť v roku 1997, po tom, čo rok predtým stratila svoj jadrový štatút a vzdala tretieho najväčšieho arzenálu jadrových zbraní. V tom čase bola podpísaná Charta o osobitnom partnerstve NATO a Ukrajiny Navyše, Ukrajina sa stala prvým štátom bývalého ZSSR, ktorý sa rozhodol spolupracovať s NATO a vstúpiť do NATO, bez toho, aby sa obzeral späť na Rusko a bez toho, aby ho požiadal o súhlas,“ vracia sa do minulosti.
Kľúčovým rokom pre vývoj vzťahov Ukrajiny so Severoatlantickou alianciou bol rok 2008.
„Všetko nasvedčovalo tomu, že na summite členov Severoatlantickej aliancie, ktorý sa konal 2. až 4. apríla v Bukurešti, predloží Ukrajina a Gruzínsko Akčný plán na pristúpenie. Putin však vtedy po prvý raz pohrozil NATO možnou eskaláciou vzťahov. Na druhej strane zohrala úlohu ekonomická zložka: zavedené dodávky lacnej ruskej ropy a plynu sa ukázali byť pre členov NATO dôležitejšou prioritou ako silná Ukrajina na hraniciach s permanentným protivníkom.“
Ruská infiltrácia do bezpečnostných zložiek
Podobne neutrálny postoj členov NATO podľa Biletského následne umožnil vojnu v Gruzínsku, ktorá sa začala v auguste 2008 a skončila anexiou gruzínskych území. „Rusko zároveň začalo rozsiahle prípravy na zabratie Ukrajiny. Najprv to robili zvnútra ruské špeciálne služby, ktorých predstavitelia vtedy riadili orgány činné v trestnom konaní na Ukrajine, vrátane ministerstva obrany. Takto sa v roku 2010 dostal k moci proruský prezident Viktor Janukovyč. Dva roky stál na čele ministerstva obrany Rus Dmytro Salamatin a po ňom ďalší rodák z Ruska Pavlo Lebedev. Ukrajina v skutočnosti padla do rúk Ruska bez boja. Potom sa ukrajinské bezpečnostné sily začali zapĺňať agentmi FSB a predstaviteľmi proruskej politickej sily Strana regiónov. Čo sa týka postoja Ukrajincov k NATO, Janukovyč urobil všetko preto, aby miera túžby po aliancii klesla najviac v celej histórii samostatnej Ukrajiny a začala dosahovať 18 %.“
So začiatkom anexie Krymu a Donbasu v roku 2014 si podľa Bileckého Ukrajinci uvedomili, že NATO sa môže stať ich oporou a zabrániť väčšej vojne. Úroveň podpory kurzu smerom k NATO sa tak okamžite zvýšila 2,5-krát a dosiahla 47,8 %. Počas protiteroristickej operácie do roku 2021 dôvera v NATO klesla o niekoľko percentuálnych bodov, no v predvečer ruskej invázie v roku 2022 prudko vzrástla na viac ako 83 %.
Pomôže vstup do NATO Ukrajine? „Niet pochýb, že áno. NATO má predsa princíp kolektívnej obrany, ktorý je zakotvený v článku 5 Severoatlantickej zmluvy,“ zdôrazňuje Biletskyi.
Podľa neho by takýto vstup napätie neeskaloval, lebo už „nie je kam“. Aj teraz Rusko cez svoje propagačné kanály zastrašuje svet a ohlasuje možnú tretiu svetovú vojnu. „Ako vidíme, NATO, žiaľ, tieto hrozby počúva a od Ukrajiny sa dištancuje,“ podotýka Biletskyi, ktorý si myslí, že Ukrajina sa v budúcnosti členom NATO stane. Otázkou je len kedy a za akých podmienok.
Obyčajní Ukrajinci podľa Biletského až tak túto otázku neriešia: „Pre ľudí, ktorí sa zaoberajú prognózami a analýzami a chápu, že vstup do NATO je v skutočnosti koniec vojny, je táto otázka dôležitá. Ale pre obyčajných Ukrajincov je teraz dôležité prežiť, je dôležité, aby sa ich príbuzní vrátili živí z vojny, dôležité je zachovať krajinu bez občianskych nepokojov, zachovať si rodiny a mať prácu a zárobok…“
Z tisícov mŕtvych môžu byť milióny
Anton Kudinov z Odesy pracuje ako fixer. Znalec miestnych pomerov, ktorý sprevádza v rizikových oblastiach zahraničných novinárov či humanitárnych pracovníkov a pomáha im zorganizovať veci a zorientovať sa v teréne. Spolupracoval s viacerými svetovými médiami.
V súvislosti s možným vstupom Ukrajiny do NATO poukazuje na viacero faktorov.
Tým prvým je počet zmobilizovaných vojakov v Rusku. Potenciál ľudskej sily je tam v súčasnosti omnoho väčší než v prípade krajín NATO. Pripravení sú hneď zmobilizovať dva milióny osôb, celkový mobilizačný potenciál je 29 miliónov ľudí.
Tento „rezervoár“ sa podľa Kudinova môže ešte zvýšiť, ak Rusko dokončí „integráciu“ (v skutočnosti anexiu) krajín Strednej Ázie a bude mať dodatočne približne plus 60 miliónov ľudí a ďalších 10 až 15 miliónov z Bieloruska a ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Taký stav by celkovú situáciu zmenil, európske krajiny by sa rozhodli „vyjednávať“ a prejavili by sa aj skutoční a skrytí spojenci Ruska z východu.
Preto sa Kudinov pýta, či bolo NATO v takom prípade rovnocenným nepriateľom. Navyše armády krajín NATO nemajú toľko skúseností z konvenčných vojen. Rusko tiež vedie voči európskym krajinám elektronický boj, útočí na mobilné siete či GPS technológie, ovplyvňujúce aj navádzacie systémy.
Je tu tiež otázka hodnôt. Ukrajina ich zdieľa rovnaké so štátmi NATO, čo však ako zbraň z opačnej strany využíva aj Rusko.
„Ukrajina bojuje nielen za svoje prežitie, ale aj za európsku voľbu, civilizované princípy a ľudské práva. Rusko využíva nedostatok odvážnych krokov a podpory pre Ukrajinu na to, aby zvyšku sveta spochybnilo, že tieto hodnoty budú chrániť práve tí, ktorí ich stvorili,“ vysvetľuje Kudinov.
Európu podľa jeho slov má na výber z dvoch možností. Prvým je priame vojenské ohrozenie Európy, ďalšou možnosťou je podľa Kudinova pripojenie Ukrajiny k NATO v čo najkratšom čase.
„Cena za zdržania poslednej pevnosti Európy sa môže zvýšiť z tisícok na milióny životov. Pretože Rusko určite pristúpi k prvej možnosti, v prípade, že neuvidí jednotný odpor a vycítia slabosť,“ varuje pred liknavosťou starého kontinentu.
Hrozí porážka celej Európy
Docent Ihor Prochnenko z Užhorodskej národnej univerzity hovorí, že vstup do NATO je jediným mechanizmom, ktorý zabezpečí zachovanie Ukrajiny. „Avšak NATO by malo byť pripravené vstúpiť do vojny, pretože Ukrajina už bojuje za svoju slobodu a vstup do Aliancie môže vojnu zastaviť,“ zdôrazňuje.
Podľa neho je situácia napätá a Severoatlantická aliancia sa musí rozhodnúť, či vstúpi do vojny. „Kľúčovou otázkou je rozvoj obranných kapacít, Ukrajina bude bojovať do poslednej chvíle, ak NATO nie je pripravené dať Ukrajine zbrane, potom zajtra Rusko pochová celú Európu,“ dodáva Prochnenko.
Neutralita bola chybou
Jeho kolegyňa z univerzity, docentka Natalia Toločko z katedry žurnalistiky, tiež podporuje vstupu Ukrajiny do NATO a ľutuje, že k tomu nedošlo skôr. „Možno by to pomohlo vyhnúť sa krvavej vojne, ktorá trvá od roku 2014. Rozhodnutie zachovať takzvaný neutrálny status bolo podľa mňa manipulatívne a chybné. Nemyslím si, že pozvanie Ukrajiny do NATO s následným vstupom povedie k väčšej eskalácii ako máme teraz, keď Ukrajinu každý deň ostreľuje Rusko, keď zabíjajú civilistov, keď sme svedkami bezprecedentného porušovania medzinárodného práva.“
Toločko tvrdí, že prieskumy verejnej mienky ukazujú výraznú podporu vstupu do NATO, najmä od začiatku totálnej vojny.
„Zároveň sa stále šíri mnoho mýtov, dezinformácií a fake news. Preto je dôležité potvrdzovať hodnoty NATO na Ukrajine, akými sú osobná sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát. V súlade s tým je potrebné zvýšiť počet vzdelávacích projektov a školení o NATO medzi Ukrajincami rôzneho veku. Je tiež dôležité zvýšiť počet vzdelávacích, populárno-vedeckých materiálov v médiách o dôležitosti členstva,“ zvýrazňuje Toločko, ktorá sa na univerzite tejto problematike profesijne venuje.
„Myšlienku Aliancie chrániť časť územia, ktoré v súčasnosti kontroluje Ukrajina, považujem za logickú a realistickú. Podporujem názor politológov, že v súčasnosti je to jediná možná možnosť zachovania štátu. Ak sa bezpečnostné záruky rozšíria na väčšinu Ukrajiny, umožní to väčšine obyvateľov mojej krajiny pokračovať v živote, dá nám to nádej do budúcnosti, pocit určitej stability,“ hovorí.
O prípadnom prijatí Ukrajiny do NATO nerozhodne dodržiavanie noriem a podobne, ale podľa nej ide o politické rozhodnutie. „Škoda, že neexistuje jednota a politická vôľa tých krajín, ktoré sú v súčasnosti členmi Aliancie, pozvať Ukrajinu. Verím, že zvíťazí zdravý rozum a naša krajina čoskoro dostane takéto pozvanie a potrebnú ochranu,“ dodáva Toločko.
Bývalí ukrajinskí prezidenti sú jasne za integráciu
Pozornosť danej problematike venujú aj ukrajinské médií. Možnosti vstupu Ukrajiny do NATO dôkladne analyzuje a vysvetľuje napríklad novinár Vitalij Portnikov vo svojom blogu.
Časopis Ukrainskij Tyzhden uverejnil pri druhom výročí totálnej vojny rozhovor s exprezidentom Petrom Porošenkom.
Okrem iných pozoruhodných výrokov v ňom Porošenko konštatoval, že Ukrajina si musí splniť svoje domáce úlohy a bojovať za členstvo v NATO.
Na margo členstva v euroatlantických štruktúrach vyriekol tieto slová: „Nemali by sme zabúdať, že na vstup do EÚ a NATO sú potrebné kritériá: demokracia, právny štát, sloboda prejavu, parlamentná pluralita. Musíme sa sústrediť, spojiť sily, zaťať zuby, potiahnuť za spoločný povraz a dostať krajinu do EÚ, no nezabúdať na NATO. Pretože Ukrajine ide o život. Bez NATO neprežijeme a nezachránime krajinu. Bez debaty, nedá sa povedať, že existuje nejaký mierový rámec bez NATO, bezpečnostné záruky bez NATO. Neexistujú. Bodka.“
V samotnom titulku sa uvádza, že „záruky“ mimo NATO v skutočnosti nikoho pred ničím nezachránia.
V rozhovore Zelenského predchodca tiež povedal, že si o Rusku nikdy nerobil špeciálne ilúzie, a že všetky historické udalosti súvisiace s Kremľom sú „plné ukrajinskej krvi, sĺz a zlomených osudov“.
Moskva však v ukrajinskej spoločnosti usilovne pestovala ilúzie, ktorých výsledkom bola ukrajinská nejednotnosť.
V súvislosti s NATO sa Porošenko vyjadril jasne: „Jedno ruské príslovie hovorí: čím vyšší plot, tým lepší susedia. Malo by ísť o nepreniknuteľný vysoký plot na hraniciach s Ukrajinou, na ktorom budú napísané štyri písmená v jazyku zrozumiteľnom pre Rusov – NATO! Potom môžeme spolunažívať. Inak prídu Rusi opäť s vojnou. Z toho treba vychádzať strategicky, ale konať takticky v súlade so záujmami Ukrajiny.“
V tejto súvislosti je zaujímavý ešte jeden rozhovor časopisu Ukrajinský týždeň z 22. augusta 2024, s ďalším ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom, ktorý bol vo funkcii v rokoch 1994 až 2005.
Gro rozhovoru bolo o novom vydaní knihy Ukrajina nie je Rusko (po 20 rokoch), ktorá pôvodne vyšla v roku 2023, ale už citát v titulku hovorí za všetko: „Iba vstupom do NATO bude víťazstvo nezvratné.“
Mier nie je vojna, svetlo nie je tma, dobro nie je zlo a Ukrajina nie je Rusko, tvrdil v interview autor knihy.
Kučma ďalej povedal, že nikdy si nerobil ilúzie o orgánoch Ruskej federácie, ale s prezidentom Borisom Jeľcinom mal normálny vzťah, ktorého výsledkom bola Veľká zmluva z roku 1997 s oficiálnym uznaním hraníc, vrátane Krymu.
Po nástupe Vladimira Putina vraj Kučma rýchlo pochopil jeho „imperiálne chúťky“. Aj preto bolo v roku 2002 definovaný vstup do NATO ako strategický cieľ ukrajinského štátu. Celý rozhovor uzavrel exprezident Kučma slovami, že Ukrajinu chce po víťazstve vidieť v EÚ a v NATO.
V tomto panuje zhoda medzi oficiálnymi predstaviteľmi Ukrajiny. Sociologické štúdie tieto nálady potvrdzujú.
Podľa prieskumu verejnej mienky organizácie New Europe Center z decembra 2024, ktorého výsledky zverejnila Ukrajinská pravda, by vstup Ukrajiny do NATO podľa západonemeckého modelu podporilo 70,3 % respondentov.
Pod západonemeckým modelom sa myslí postupný vstup Ukrajiny do NATO na základe pozvánky pre Ukrajinu v zmysle jej medzinárodne uznaných hraníc. Takto sa stala Spolková republika Nemecko členom NATO v roku 1955, no Nemecká demokratická republika bola v tom čase kontrolovaná Kremľom a do NATO sa dostala až po páde železnej opony a znovuzjednotení Nemecka.
