Ukrajina neváhala a krátko po tom, čo získala povolenie na použitie západných striel dlhého doletu, tak aj urobila. Ani ruská odveta na seba nenechala dlho čakať. Pri útoku na Dnipro dnes použili novú balistickú raketu stredného doletu.
Prvý útok raketami ATACMS na ruské územie prišiel v noci z 18. na 19. novembra. Cieľom bol muničný sklad v Karačeve v Brianskej oblasti, ktorý leží približne 110 km od hraníc Ukrajiny. Je v ňom uložená raketová a delostrelecká munícia, ktorú využívajú ruské vojská v Kurskej oblasti.
Ruské ministerstvo obrany vzápätí informovalo, že zostrelilo päť zo šiestich rakiet a padajúce trosky spôsobili len malý požiar. Ukrajinské zdroje však uvádzajú, že útočiacich rakiet ATACMS bolo osem a ruská protivzdušná obrana zneškodnila len dve z nich. Videá, ktoré natočili miestni obyvatelia, dávajú za pravdu skôr Ukrajine. Zachytávajú zúriace požiare a sekundárne výbuchy po celom areáli skladu.
Ako však píše Forbes, ktorý je zvyčajne dobre informovaný, ide o ojedinelý úspech. Ukrajinci podľa všetkého dostali v dvoch dodávkach len okolo 50 rakiet ATACMS. Je známe, že doteraz ich použili najmenej osemkrát a pri každom útoku použili viac ako len jednu raketu. Veľkú časť ich teda už minuli a budú si pre ne musieť vyberať len tie najvýznamnejšie ciele.
Pre rakety platí aj geografické obmedzenie na útoky len v Kurskej oblasti a v jej okolí. Zasiahnutý muničný sklad sa nachádza tesne vedľa nej.
V stredu 20. novembra nasledoval za bieleho dňa aj prvý útok na ruské územie strelami s plochou dráhou letu Storm Shadow / SCALP-EG. Jeho cieľom sa stal bývalý zámok Marjino pri meste Kursk, v ktorom sú dnes kúpele. Podľa niektorých zdrojov ich spravuje priamo kancelária ruského prezidenta. Vo východnej časti areálu bol vybudovaný podzemný bunker a práve na ten sa strely s prieraznými hlavicami zamerali.
Išlo nepochybne o významný cieľ, pretože výsledok útoku snímal v hĺbke ruského územia ukrajinský prieskumný dron. Ten zachytil tri zásahy okolitých budov a osem výbuchov priamo na mieste bunkra. Neskôr nasnímal aj trosky komplexu. Z videa z toho dronu je aj úvodná fotografia. Podľa neoficiálnych informácií z ruskej strany bolo 18 vojakov zabitých a 33 zranených. Väčšina obetí sú dôstojníci z rôznych ruských veliteľstiev. Medzi zranenými majú byť aj traja severokórejskí dôstojníci.
Rusi vopred vyhlasovali, že útoky západnými raketami nenechajú bez odpovede. Svet tak čakal na ich reakciu. Už včera sa objavili spravodajské informácie, že by mohli použiť rakety dlhého doletu s niektoré veľvyslanectvá v Kyjeve preto preventívne ostali zatvorené. Cieľom útoku sa nakoniec stalo mesto Dnipro. Rusi použili sedem striel Ch-101, jeden Kinžal a jednu raketu neznámeho typu. Ukrajinská obrana zneškodnila šesť striel Ch-101, ostatné projektily zasiahli cieľ.
Posledná menovaná raketa ostávala po väčšinu dňa záhadou. Ukrajinskí predstavitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského dokonca tvrdili, že mohlo ísť o medzikontinentálnu balistickú raketu, čo by znamenalo vôbec prvé bojové použitie takejto zbrane. Odborníci to však spochybňovali. Medzikontinentálne rakety majú dolet niekoľko tisíc kilometrov a počas letu sa dostávajú až do vesmíru. Táto strela priletela z Astrachanskej oblasti, ktorá je od Dnipra okolo 900 km a nemala takú výraznú dráhu. Navyše, medzikontinentálne rakety nosia najmä jadrové hlavice a ich použitie na takýto útok by bolo drahým plytvaním.
Záhadu rozriešil samotný Putin, ktorý o útoku dnes večer informoval podrobnejšie. Podľa neho bola použitá nová experimentálna strela Orešnik stredného doletu. Tá podľa neho dosahuje desaťnásobok rýchlosti zvuku. Strela môže niesť viacero hlavíc. Video z jej útoku zachytáva šesť výbuchov v rýchlom slede za sebou. Cieľom mal byť priemyselný areál v Dnipre, no nie je jasné, aké škody strela spôsobila.
Putinov prekvapujúci, vopred neohlásený prejav poslúžil aj ako varovanie Západu a Ukrajine, že Kremeľ je pripravený na akúkoľvek eskaláciu. Podľa BBC však nasadenie novej rakety nechalo Ukrajincov chladným. Od samého začiatku vojny Rusi útočia na ich mestá raketami Iskander, Kinžalmi a ďalšími strelami, ktoré sú teoreticky schopné niesť aj jadrové hlavice. Postupne sa k nim pridali aj iránske a severokórejské balistické rakety. Jeden nosič hore-dole už na doterajšej hrôze zo sústavných náletov nič nezmení.
