Staronovým prezidentom USA sa stane Donald Trump. V utorkových voľbách porazil demokratickú kandidátku Kamalu Harris. Ako to ovplyvní pomery v NATO a vojnu na Ukrajine?
Trumpovi k víťazstvu dnes zablahoželal aj slovenský prezident Peter Pellegini. „Naše krajiny spájajú spoločné hodnoty slobody a demokracie. Potvrdzujem, že Slovensko zostáva spoľahlivým a zodpovedným spojencom v Severoatlantickej aliancii, verím v pokračovanie našej spolupráce a verím, že vzťahy medzi USA a Slovenskom, ako aj celou Európou sa budú naďalej rozvíjať pozitívnym smerom,“ vyhlásil prezident SR.
Pellegrini si zároveň želá, aby spolupráca s novým prezidentom USA bola konštruktívna a aby Spojené štáty s Európou neskĺzli do obchodnej vojny. Trump sa totiž v minulosti viackrát vyjadril, že by na európsky tovar zaviedol vysoké clá. Európu totiž nevníma ako partnera, ale ako súpera a konkurenta. Zástupcovia nemeckého priemyslu už vyjadrili obavy z jeho zvolenia.
Ešte väčšie obavy ako na obchodnom poli, panujú vo svete na poli bezpečnosti. „Budem si želať, aby sa naplnili slová novozvoleného prezidenta Trumpa, ktorý avizoval, že urobí všetko pre to, aby čo najskôr ukončil vojnový konflikt aj za našimi východnými hranicami,“ vyhlásil slovenský prezident Pellegrini. Ale práve v tom je kameň úrazu. Trump nikdy nepovedal ,ako to chce dosiahnuť a je možné, že to boli len predvolebné vyhlásenia. Nech už nová administratíva USA príde s čímkoľvek, ťažko to bude v prospech Ukrajiny. Trumpov viceprezident Vance sa o nej totiž vyjadroval vyslovene nepriateľsky.
Otázny je aj postoj nového vedenia USA k NATO. Trump sa ku Severoatlantickej aliancii staval kriticky už počas svojho prvého funkčného obdobia. Teraz sa vyjadril, že Spojené štáty neprídu v prípade napadnutia na pomoc tým členským štátom, ktoré si neplnia záväzok vynakladať na obranu najmenej 2 percentá HDP. Túto podmienku Aliancie teraz Slovensko spĺňa.
V prípade, že by sa Trumpovi NATO znepáčilo úplne, však nemôže z Aliancie len tak odísť. Kongres USA totiž ako poistku proti tomu prijal zákon, ktorý presne stanovuje, za akých podmienok môže americký prezident pozastaviť či ukončiť členstvo v NATO, zrieknuť sa ho alebo zneho stiahnuť americké sily. Musí na to mať dvojtretinovú väčšinu v Senáte alebo zákon schválený celým Kongresom, čo je ťažko splniteľné.
Trump však môže zablokovať prípadnú reakciu NATO na nepriateľský útok na členskú krajinu. Na to je totiž potrebné aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, s čím musia súhlasiť všetky členské krajiny. Pravdepodobnosť, že by reakciu NATO blokoval, zvyšujú aj Trumpove vyhlásenia pred voľbami o tom, že určite nebude viesť žiadne vojny. To je tiež veľmi nebezpečný signál pre krajiny, ktoré sa spoliehali na pomoc USA v prípade napadnutia. Ako prvý to môže pocítiť Taiwan.
Čo sa týka nášho kontinentu, poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski uviedol, že po prezidentských voľbách v USA by Európa mala okamžite prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron už spolu dnes ráno telefonovali a dohodli sa na koordinácii ďalšieho postupu po Trumpovom víťazstve. Ministri obrany oboch krajín Sébastien Lecornu a Boris Pistorius sa dnes večer rovno stretli osobne.
