Slovensko tak, ako všetky ostatné krajiny 32-členného bloku, podporilo závery summitu NATO, ktorý sa konal vo Washingtone. Je medzi nimi deklarácia o „nezvratnosti“ ukrajinskej cesty do NATO a tiež vojenská pomoc vo výške desiatok miliárd eur.
Slovenskú delegáciu viedol prezident Peter Pellegrini. Ten sa popri samotnom summite stretol na bilaterálnom rokovaní aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Na Slovensku niekedy je taký ten paradox, že možno rétorika alebo politická taktika je jedna vec, ale vždy našim spojencom hovorím, že Slovensko majú posudzovať na základe reality, nie na základe novinového článku alebo nadpisu alebo nejakej jednej ráznejšej vety,“ vyhlásil slovenský prezident ešte pred stretnutím so Zelenským.
Naša delegácia napokon podporila všetky body záverečného dokumentu summitu. „Priebeh summitu nebol vôbec nejakým spôsobom komplikovaný, nakoľko došlo k zhode všetkých členských krajín na definitívnom znení záverov, ktoré sú prezentované, a preto celá diskusia prebiehala skôr v tóne, kde sme jednotlivé členské krajiny potvrdzovali naše pozície, naše postoje, prezentovali naše priority,“ povedal Pellegrini.
V záverečnom vyhlásení sa uvádza, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO a že táto cesta je nezvratná. Má to však háčik – zároveň sa tam zdôrazňuje, že Ukrajina môže vstúpiť do NATO až po splnení všetkých podmienok. Ako podotkol prezident Pellegrini, jednou z podmienok je aj to, že so vstupom nového člena musia súhlasiť všetky krajiny Aliancie. Stačí si spomenúť na nedávny príklad Maďarska a Turecka, ktoré robili obštrukcie pri ratifikácii členstva Švédska.
Slovensko súhlasilo aj s vytvorením dlhodobého bezpečnostného fondu pre Ukrajinu. Krajiny sa zaviazali prispieť do neho budúci rok najmenej 40 miliardami eur. Podiel jednotlivých členských štátov sa určuje na základe HDP a v prípade Slovenska je to 105 miliónov eur. „Môžeme do toho započítať akékoľvek aktivity vo vzťahu k Ukrajine a NATO,“ povedal Pellegrini.
Ďalšou formou pomoci Ukrajine je zriadenie mechanizmu NSATU na koordináciu výcviku ukrajinských vojakov v krajinách Aliancie. Sídlom tohto mechanizmu bude Nemecko. Hoci to exaktne nezaznelo, dôvodom na jeho vytvorenie sú obavy z prípadného víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA. Doteraz pomoc koordinovali USA, teraz sa na tom bude podieľať aj NATO a Trump ani ako prezident nebude môcť výcvikový program zrušiť.
O prípadnom zapojení Slovenska do tohto mechanizmu sa nehovorilo. U nás sa cvičia ukrajinskí vojaci ešte na základe dohody z roku 2022. Pellegrini potvrdil, že „Slovenská republika sa nikdy nebude podieľať svojimi ozbrojenými silami a aktivitami na niečom, čo bude mimo územia Slovenska a na území Ukrajiny“.
Stretnutie so Zelenským
Pellegrini označil bilaterálne rokovanie s ukrajinským prezidentom za „otvorený priamy rozhovor bez diplomatických omáčok“. Rozprávali sa o situácii na fronte i o slovenskej pomoci Ukrajine. Ide najmä o ďalšie kontrakty pre slovenský zbrojársky priemysel, keďže nová vláda odmieta posielať vojenskú pomoc zo štátnych zásob, no podporuje komerčné kontrakty.
„Rozhodnutie slovenskej vlády a súkromného investora navýšiť kapacity pri výrobe munície, hlavní alebo znásobení produkcie zbraňových systémov ako Zuzana sa ukazuje ako veľmi efektívne. Je extrémny záujem od členských krajín o dodávky munície a zbraňových systémov. Slovensko cez svoje výrobné kapacity vďaka investíciám dokáže saturovať možno aj značnú časť českej iniciatívy, hoci Slovensko neprispelo peniazmi, ale prispievame našimi kapacitami. To som veľmi jasne hovoril aj Zelenskému: realita je dôležitejšia ako gestá a sľuby,“ povedal Pellegrini.
V prípade českej iniciatívy hovoril o kampani nášho západného suseda na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu v tretích krajinách po celom svete. Finančne sa do nej zapojili desiatky krajín, no slovenská vláda odmietla prispieť. Zo slov Pellegriniho vyplýva, že sa do nej zapojíme komerčne a naše zbrojovky budú vyrábať muníciu, ktorú bude platiť táto česká iniciatíva.
Zelenskyj sa tiež informoval o zdravotnom stave premiéra Fica. Na jeseň by sa na ukrajinskej strane malo uskutočniť ďalšie stretnutie vlád oboch krajín. Prvé spoločné zasadnutie ukrajinskej a slovenskej vlády sa konalo v apríli v Michalovciach. Na jeseň by mal na Ukrajinu vycestovať aj Pellegrini.
Prezident neskôr vo svojom prejave potvrdil že Slovensko bude naďalej Ukrajine poskytovať svoj podiel v rámci podpory NATO. „Budeme aj naďalej cvičiť vašich vojakov a opravovať vašu techniku a koordinovať pomoc cez logistické stredisko na našom území.“ vyhlásil. Hovoril tiež o pomoci so zaistením energetickej bezpečnosti. Ukrajinská infraštruktúra čelí silným ruským útokom a veľká časť elektrární bola zničená alebo poškodená.
Ďalšie momenty zo summitu
- Silnej kritike čelila Čína, ktorú NATO v záverečnom dokumente označilo za „ výzvu pre záujmy, bezpečnosť a hodnoty Aliancie“. Podľa končiaceho generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga sú to práve čínske priemyselné dodávky, ktoré umožňujú Rusku pokračovať vo vojne.
- NATO ocenilo, že viac ako dve tretiny členských štátov (vrátane Slovenska) spĺňajú záväzok dávať 2 percentá HDP na obranu.
- V rámci Aliancie vznikajú viaceré iniciatívy na spoločný nákup či výrobu zbraní a munície. Krajiny NATO tesne pred summitom podpísali kontrakt na nákup rakiet Stinger za 700 miliónov dolárov. A Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Taliansko na summite oznámili, že budú spoločne vyvíjať riadené strely s doletom viac ako 500 kilometrov.
- Americký prezident Joe Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 225 miliónov dolárov. Jeho súčasťou je ďalšia batéria systému Patriot, munícia pre protivzdušné systémy NASAMS a raketomety HIMARS, protilietadlové rakety Stinger, delostrelecká munícia kalibru 105 mm a 155 mm, a protitankové strely TOW a Javelin.
- Dánsko sa rozhodlo financovať výrobu samohybných húfnic Bohdana priamo na Ukrajine. Prvých 18 kusov by malo byť hotových už o pár mesiacov.
