Denník Washington Post uviedol, že USA plánujú dodať na Ukrajinu súpravy, ktoré zmenia klasické neriadené bomby na presne navádzané zbrane. Odvolával sa pri tom na zdroje z prostredia americkej vlády. O akú zbraň presne ide?
JDAM vyvinuli v 90. rokoch a do služby ho zaradili v roku 1997. Skratka znamená Joint Direct Attack Munition, čiže Spoločná munícia pre priamy letecký útok. Slovo spoločná v názve znamená, že na jej vývoji sa spoločne podieľalo americké letectvo i námorníctvo.
Samotný JDAM nie je bomba, ale súprava, ktorá bomby upravuje. Zo správy denníka Washington Post vyplýva, že USA ani bomby nedodajú – iba tieto súpravy. JDAM pozostáva z troch častí – navádzacieho systému, ktorý pracuje na princípe súradníc GPS, pozdĺžnych plutiev na tele bomby, ktoré zlepšujú jej schopnosti plachtiť a ovládacích krídeliek na konci bomby.
Súprava sa vyrába v rôznych veľkostiach a Američania ju používajú na bombách s hmotnosťou od 500 libier (227 kg) po dvetisíc libier (910 kg). Z toho vyplýva, že jej úprava na použitie pri ukrajinských bombách sovietskej výroby nepredstavuje (čo sa týka rozmerov) nič zložité. Dodanie amerických bômb so súpravou JDAM by bolo rozhodne komplikovanejšie, pretože by sa pre ne museli prispôsobiť adaptéry na závesníkoch lietadiel.
Tri spôsoby použitia
A ako by z technického pohľadu vyzeralo zhadzovanie bômb z ukrajinských lietadiel? Na prvý pohľad zložitejšie – ale iba na prvý. Bombu so súpravou JDAM je totiž možné použiť tromi spôsobmi. Najsofistikovanejší je ten, pri ktorom lietadlo zároveň nesie aj kontajner na vyhľadávanie a zameriavanie cieľov (napríklad Sniper alebo LITENING II). Kontajner vyšle súradnice bombe a pilot ju iba vypustí. Presnosť je do piatich metrov. Aj v prípade, že dôjde k výpadku GPS signálu, si bomba „zapamätá“, kam má dopadnúť s presnosťou do desiatich metrov.
Ďalšia možnosť je, že pilot zadá súradnice manuálne počas letu podľa toho, aký cieľ objaví, alebo aké súradnice mu dodá pozemná kontrola. V tomto i v predchádzajúcom prípade je potrebná integrácia v elektronických systémoch lietadla.
Tretí spôsob je najjednoduchší. Súradnice cieľa sa do bomby zadajú na zemi ešte pred štartom a pilot ju iba zhodí na určenom mieste. Je pravdepodobné, že Ukrajinci budú JDAM používať práve týmto spôsobom. Vyžaduje si totiž len minimálne zásahy do lietadla – pridanie GPS zariadenia a ovládacieho prvku na vypustenie bomby.
Presne takýmto spôsobom používajú Ukrajinci už od leta americké rakety HARM určené na ničenie nepriateľských radarov. HARM je totiž schopný sám si aktívne vyhľadávať ciele. Ukrajinci pridali do svojich stíhačiek MiG-29 iba GPS zariadenie a tablet, s pomocou ktorého raketu HARM vystrelia a tá sa už sama zameria na nepriateľský radar – a funguje im to.
Mimochodom, ruskí experti sa už stihli ozvať s tým, že JDAM bude Ukrajincom nanič, pretože nemajú preň vhodné lietadlá. To isté však tvrdili aj pri raketách HARM. A tento týždeň sa samotní Rusi pochválili videom, na ktorom ich dron Lancet ničí odpaľovacie zariadenie batérie protivzdušného systému S-300. Až na to, že tá batéria bola pôvodne ich a zanechali ju pri Chersone po tom, čo jej radar zničila práve tá „neužitočná“ raketa HARM. Navyše, pri ústupe od Chersonu Rusi tvrdili, že tam nenechali ani náboj a teraz museli ničiť svoju batériu S-300? To mi nevychádza…
Aké lietadlá môžu použiť?
Najmenej jasná je situácia ohľadom toho, aké lietadlá Ukrajinci použijú a s akou taktikou. JDAM bude určite slúžiť pre útoky na bodové ciele s veľkým strategickým významom, ako sú muničné sklady, veliteľské stanovištia, zásobovacie stanice a mosty. Na to všetko sa úspešne používajú rakety HIMARS, tie sú však šesťkrát drahšie ako bomby so súpravou JDAM.
Pri vypustení z veľkej výšky a veľkou rýchlosťou dokáže JDAM doplachtiť až na vzdialenosť 28 km. Ukrajinské lietadlá však operujú v malej výške, aby sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane. Nasadenie strojov s JDAM si tak bude zároveň vyžadovať potlačenie ruských radarov s pomocou rakiet HARM.
Bomby môže teoreticky nosiť aj MiG-29, ale najpravdepodobnejšie sa javí bombardovací Su-24 alebo bitevný Su-25. Ten posledne menovaný je však príliš pomalý. Pri zhadzovaní JDAM z veľkej výšky by sa tak príliš dlho vystavoval riziku zachytenia ruskými stíhačkami. Preto ako jediný použiteľný stroj ostáva nadzvukový Su-24, ktorý môže niesť 8 ton bômb na deviatich závesníkoch. Rusko síce tvrdilo už viackrát, že zničilo celé ukrajinské letectvo a osobitne sa spomínali stroje Su-24, ktoré mali byť už dávno všetky zostrelené, no tie aj napriek tomu útočili na ruské ciele aj počas ofenzív v Chersonskej a Charkovskej oblasti. Zhadzovali pri tom nenavádzané bomby pri priamych náletoch – použitie JDAM by im umožnilo držať si pri útokoch odstup. Navyše, minulý mesiac sa objavili šumy, že ukrajinské Su-24 upravujú v Poľsku pre použitie západných zbraní. Teraz by to dávalo zmysel.
Denník Washington Post okrajovo pripúšťa aj možnosť, že by sa sady JDAM použili aj na zbraniach zem-zem. To je však málo pravdepodobné. Ukrajinci síce používajú pozemné odpaľovacie zariadenia pre britské protitankové strely Brimstone, ktoré sú pôvodne určené pre lietadlá, ale v tomto prípade ide o rakety. Teoreticky by mohli Ukrajinci upraviť svoje staršie neriadené strely do starých sovietskych raketometov, ale to by si vyžiadalo rozsiahlejšie úpravy samotných súprav JDAM, ktoré sú určené pre bomby, nie rakety.
