Čína spustila veľké vojenské cvičenie okolo Taiwanu. Reaguje tak na návštevu americkej političky Nancy Pelosi na ostrove, ktorý považuje za svoju odštiepeneckú provinciu. Čína sa netají tým, že cieľom doposiaľ najväčších manévrov je natrénovať blokádu ostrova a útok na námorné i pozemné ciele.
Taiwan je de facto nezávislý od roku 1949. Vtedy sily generála Čankajška prehrali občiansku vojnu a stiahli sa na ostrov, kým komunistické vojská Mao Ce-tunga ovládli pevninskú Čínu. Taiwan však samostatnosť nikdy oficiálne nevyhlásil. Obe strany sa totiž považujú za toho pravého pokračovateľa Číny. Na medzinárodnom poli Taiwan reprezentoval Čínu do roku 1971, potom sa karta obrátila. Po oteplení vzťahov medzi Washingtonom a Pekingom za vlády prezidenta Nixona Taiwan vylúčili z OSN a jeho miesto zaujala komunistická Čína. Dnes má ostrov plné diplomatické vzťahy iba so 14 štátmi sveta.
USA politicky nespochybňujú oficiálnu pekinskú líniu jednej Číny, zároveň však tvrdia, že o tom musia slobodne rozhodnúť obe strany a nesmie dochádzať k jednostrannému nátlaku alebo nebodaj vojenskej akcii. Ekonomicky a vojensky USA Taiwan všestranne podporujú vrátane dodávok zbraní.
Napriek občasne eskalácii napätia či dokonca prestrelkám sa status quo na oboch brehoch Taiwanskej úžiny dlhé roky dodržiavalo. Potom však Peking prišiel s plánom, že do roku 2049 sa s ním Taiwan musí spojiť – či už podobrotky alebo pozlotky. Vyhlásenia, že obyvatelia ostrova sú ovplyvnení taiwanskou propagandou a po zjednotení ich bude treba prevychovať, však medzi nimi rozhodne nevyvoláva davové nadšenie pre vidinu komunistickú nadvládu.
V súlade s plánmi na zjednotenie rozmiestňuje Čína na kontinente oproti ostrovu raketové a výsadkové vojská. V poslednom období tiež dochádza k pravidelným letom veľkých formácií čínskych lietadiel do tesnej blízkosti Taiwanu. Ostrov potreboval ubezpečenie, že v tom nie je sám. A to sa mu dostalo v podobe návštevy predsedníčky Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosi. Je to za posledných 25 rokov najvyššie postavená americká politička, ktorá na ostrov zavítala.
Jej návšteva nebola dopredu oznamovaná, ale špekulovalo sa o nej už dlhšie a Peking varoval, že ak na Taiwan priletí, podnikne patričné vojenské odvetné kroky. Lietadlo, v ktorom Pelosi bola, sledovalo počas pristávania v Tchaj-peji na aplikácii Flightradar vyše 700-tisíc ľudí. Stalo sa tak najsledovanejším lietadlom v histórii. Pelosi sa stretla s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen a ubezpečila ju o „železnej americkej podpore“. Podľa jej slov budú USA vždy brániť demokracie pred autokraciami. V stredu odletela a pokračovala v pracovnej ceste do Južnej Kórey.
Peking na to reagoval tak, ako sľúbil. Uvalila na viaceré taiwanské firmy sankcie a tie tak nemôžu vyvážať tovar do Číny. Minister zahraničných vecí ČĽR označil cestu Pelosi na Taiwan za „šialenú, nezodpovednú a iracionálnu“. Peking si predvolal aj amerického veľvyslanca, aby mu tlmočil oficiálnu sťažnosť. A došlo aj na vojenské kroky.
Uzavreté oblasti
Dnes ráno sa začalo veľké cvičenie čínskeho námorníctva a letectva v šiestich oblastiach okolo celého Taiwanu. Na more vyplávala čínska flotila vrátane obidvoch lietadlových lodí. Vo vzduchu sú stíhačky aj bombardéry a na pevnine prebieha cvičenie obojživelnej obrnenej techniky a raketových vojsk. Niektoré úseky vyznačené pre ostré streľby zasahujú aj do taiwanských výsostných vôd. Spomínaných šesť oblastí je uzavretých pre lodnú aj leteckú dopravu. To sa de facto rovná blokáde ostrova. Dnes muselo byť zrušených 50 letov na a z Taiwanu. Civilné lode si musia hľadať iné trasy v bezpečnej vzdialenosti od oblasti strelieb. To je tiež veľký problém, pretože Taiwanská úžina patrí k najfrekventovanejším námorným trasám – ročne sa cez ňu preplaví 50 percent kontajnerových lodí a 88 percent najväčších nákladných lodí z celého sveta.
Všetky lode teraz oblasť čínskeho cvičenia radšej širokým oblúkom obchádzajú – nechcú riskovať náhodný zásah. Najmenej päť čínskych balistických rakiet naozaj dopadlo úplne mimo – do výlučnej hospodárskej zóny Japonska. Táto zóna siaha do vzdialenosti 370 km od pobrežia danej krajiny a čínske strely do tej japonskej ešte nikdy nezablúdili. Japonsko už proti tomu protestovalo diplomatickou cestou. Mimochodom, štyri z týchto piatich rakiet predtým preleteli ponad Taiwan. To sa predtým tiež ešte nestalo.
Taiwanská armáda je v stave pohotovosti. Všetky tieto streľby do blízkosti ostrova a dokonca ponad neho ju nútia starostlivo sledovať ich dráhu a zvažovať reakciu. V Európe si to veľa ľudí neuvedomuje, ale táto situácia hrozí vypuknutím 3. svetovej vojny omnoho viac ako konflikt na Ukrajine. Východne od Taiwanu je nachystaná americká 7. flotila vrátane lietadlovej lode USS Ronald Reagan. Čína si svojimi agresívnymi nárokmi v okolí narobila v regióne veľa nepriateľov a v prípade konfliktu sa na jej stranu postaví zrejme len Severná Kórea. A konflikt môže vypuknúť veľmi ľahko. Pri takýchto riskantných intenzívnych ostrých streľbách stačí jeden projektil, ktorý dopadne na Taiwan – a vôbec to nemusí byť úmyselné, stačí jedna hlúpa chyba…
Čínsko-taiwanská vojna by mala pre svet omnoho horšie ekonomické dôsledky ako prebiehajúci konflikt na Ukrajine. Taiwan je svetovým dodávateľom čipov do elektroniky od mobilov po autá. A Čínu by následné sankcie odrezali od západných trhov, ktoré sú pre ňu dôležité. Znamenalo by to pre komunistickú vládu milióny ľudí bez práce, ktorí by upadli do chudoby. S tým všetkým Peking starostlivo kalkuluje a aj pre to sa v prípade vojny na Ukrajine nehrnie do pomoci Rusku. Je teda pravdepodobné, že čínske cvičenie sa skončí v nedeľu tak, ako je plánované a je to len ukážka sily. A zvyšku sveta zostáva dúfať, že k žiadnej hlúpej chybe pri ňom nedôjde.
