Pred týždňom ruský minister zahraničia Lavrov vylúčil použitie jadrových zbraní na Ukrajine. Teraz varoval, že konflikt sa môže veľmi ľahko stať nukleárnym. Na Ukrajine podľa neho NATO vedie zástupnú vojnu proti Rusku.
Na to, že Rusko sľubuje raz jedno a vzápätí zas niečo úplne iné, sme si už zvykli. Rovnako tak na to, že Kreľmom prezentované fakty sú takmer vždy v rozpore so skutočnosťou. Keď sa to však týka jadrových zbraní, je to predsa len iná káva. Svedčí o tom aj reakcia Číny, ktorá sa inak snaží ostávať prísne neutrálna. Keď sa Lavrov vyjadril, že riziko jadrovej vojny je reálne, Peking mu hneď odkázal, že „nikto nechce, aby vypukla tretia svetová vojna“.
Lavrov eskaláciu konfliktu na jadrový spomínal v pondelok večer v ruskej televízii v súvislosti s tým, že NATO vedie na Ukrajine zástupnú vojnu proti Rusku. Zrejme už pozabudol na to, že to bola jeho krajina, kto 24. februára bezdôvodne zaútočil na svojho suseda. A ťažké zbrane začal Západ na Ukrajinu dodávať až potom, čo vyšli najavo zverstvá spáchané ruskými vojakmi v Buči.
Lavrov obvinil západných lídrov z toho, že riskujú tretiu svetovú vojnu tým, že dodávajú ťažké zbrane Ukrajine. Ich cieľom je opotrebovanie ruskej armády, čo je však podľa neho „ilúzia“. Vzťahy medzi Ruskom a Západom označil za horšie, ako boli počas Kubánskej krízy uprostred vrcholiacej Studenej vojny. Mimochodom, pred radikálnym zhoršením vzťahov v prípade ruskej agresie varovalo NATO i USA opakovane ešte predtým, ako Moskva zaútočila. Kremeľ vtedy vyhlasoval, že žiadny útok na Ukrajinu nechystá – a všetci vieme, ako to dopadlo.
Keď sa Lavrova opýtali priamo na hrozbu jadrovej vojny, odpovedal: „Riziko je veľmi významné. Nechcem, aby sa nebezpečenstvo umelo nafukovalo, ale je významné. Nemožno ho podceňovať,“ povedal ruský minister. „Počas Kubánskej krízy nebolo veľa písaných pravidiel. Ale pravidlá správania sa boli dosť jasné. Moskva rozumela, ako sa správa Washington a Washington rozumel, ako sa správa Moskva. Teraz ostalo len málo pravidiel,“ dodal Lavrov s tým, že vtedy existoval komunikačný kanál, ktorému lídri oboch táborov dôverovali. „Teraz taký kanál nie je. Nikto ho nechce vytvoriť,“ posťažoval sa Lavrov. V skutočnosti USA zriadili na začiatku vojny na Ukrajine linku do Moskvy práve so zámerom predchádzať konfliktným situáciám. Po pár dňoch však Rusi podľa Američanov prestali dvíhať.
