Biely dom: Stretnutie s Putinom už neprichádza do úvahy

Zdroj foto: United States Department of State
Zdroj foto: United States Department of State

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zrušil štvrtkové stretnutie s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom. Na ňom sa mal dohodnúť summit medzi prezidentmi USA a Ruska Joe Bidenom a Vladimirom Putinom.

„Teraz, keď vidíme, že invázia sa začala a Rusko dalo jasne najavo kompletné odmietnutie diplomacie, nedáva zmysel, aby sa stretnutie uskutočnilo v tomto čase,“ povedal Blinken s tým, že USA nebudú pomáhať Moskve poskytovať zdanie, že jej ide o diplomatické riešenie. Biely dom vyhlásil, že stretnutie Bidena s Putinom už nie je v pláne. Podľa Washingtonu bide ich summit možný až vtedy, keď Rusko zníži napätie na Ukrajine.

Odpoveďou Západu na vstup ruských vojsk na medzinárodne uznané územie Ukrajiny sú sankcie a posilnenie východného krídla NATO. „Odrezali sme ruskú vládu od západných financií,“ vyhlásil Biden. V prvej várke amerických opatrení sú aj sankcie na ruský zahraničný dlh, čo znamená, že Moskva už nemôže získať peniaze na chod štátu od západných finančných inštitúcií. Sankcie uvalili aj na príslušníkov ruskej vládnej elity.

Všetkých 27 členských štátov Európskej únie sa zhodlo na sankciách proti 351 ruským poslancom, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti ukrajinských separatistických oblastí. Okrem toho EÚ postihla ďalších 27 jednotlivcov a organizácií, ktoré sa na tomto rozhodnutí podieľali. Británia zmrazila na svojom území majetok piatim ruským bankám a postihla aj troch ruských oligarchov. Podobné opatrenia neskôr oznámili Kanada, Japonsko a Austrália. Posledne menovaná krajina si tiež spolu s Novým Zélandom predvolala ruského veľvyslanca, aby tlmočila protest proti krokom Kremľa. Rovnako postupovali predtým aj viaceré európske krajiny. Nemecko zastavilo proces schvaľovania strategického ruského plynovodu Nord Stream 2.

Významne sa tiež začalo posilňovať východné krídlo NATO. Do Pobaltia sa presúva 800 amerických vojakov z Talianska. Do Poľska a do pobaltských krajín vyšlú Američania aj osem stíhačiek F-35 a 32 bojových helikoptér AH-64 Apache.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povolal časť záložníkov do služby. Všeobecnú mobilizáciu ešte nevyhlásil. Zvažuje tiež úplné prerušenie diplomatických stykov s Ruskom. Tento krok mu odporúčalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

14. januára 2025

NATO spustilo operáciu na ochranu infraštruktúry v Baltskom mori

11. januára 2025

NATO zvýši výdavky, ale 5 percent to nebude

7. januára 2025

Francúzske stíhačky Mirage 2000 mieria na Ukrajinu

5. januára 2025

Krajiny NATO rozvíjajú spoluprácu s Japonskom

1. januára 2025

Delostrelci vítajú rok 2025 salvami

31. decembra 2024

Riziká a výhody Ukrajiny v NATO

31. decembra 2024

Riziká a výhody Ukrajiny v NATO

31. decembra 2024

Ukrajinci: Iná alternatíva ako členstvo v NATO neexistuje. Opak znamená celoeurópsku vojnu

30. decembra 2024

Diskusia: Ako Slováci vnímajú NATO?

27. decembra 2024

Odborník na letectvo: Drony tak skoro vrtuľníky nenahradia, ale majú svoje výhody