Quo vadis, Rusko?

Zdroj foto: Belarusian Defense Ministry Press Service
Zdroj foto: Belarusian Defense Ministry Press Service

Pred tým, že Rusko môže podniknúť inváziu na ukrajinské územie, varovali západní politici a tajné služby už od novembra. Mnohí sa im za to vysmievali, ochotne podnecovaní ruskou propagandou v rámci hybridnej vojny, ktorú proti nám už roky vedie. Samotné Rusko do poslednej chvíle tvrdilo, že nič také neplánuje. Dnes sú ruské vojská oficiálne na ukrajinskom území s požehnaním najvyšších predstaviteľov Kremľa.

Aj autor tohto textu sa bez okolkov priznáva, že predpokladal skôr vyvíjanie nátlaku a zneisťovanie Ukrajiny, nie priamy vstup vojakov na jej medzinárodne uznané územie. Nehovoriac o tom, že sa Rusko písomne zaviazalo toto územie rešpektovať. Autor bol presvedčený, že napriek všetkým mrzkým motívom je ruský prezident Vladimir Putin prefíkaný človek so zmyslom pre realitu. Žiaľ, to sa ukázalo ako mylný predpoklad. Z ruského prezidenta sa stal žiarivý príklad roho, prečo je obmedzenie počtu funkčných období dobrý nápad. Aj u nás veľmi dobre poznáme príklady politikov, ktorí nezvládli to, že majú moc. A to sa bavíme o malom Slovensku. Čo potom spraví s človekom viac ako 20 rokov na čele jadrovej mocnosti?

Dnes už ostal na optimizmus len minimálny priestor. Pod falošnou zámienkou Putin schválil nezávislosť separatistických republík a rovno tam aj poslal vojakov, ktorých cynicky označil ako „mierotvorcov“. Už len formalitou bolo, že Rada federácie, teda horná komora ruského parlamentu, v utorok obratom schválila Putinovu žiadosť o súhlas s nasadením ruských vojsk v zahraničí. Dokument vstúpil do platnosti okamihom schválenia. Vojakov na Donbas však Putin poslal už deň predtým aj bez neho. To, aké budú počty nasadených jednotiek, ich úlohy a dĺžka pobytu v zahraničí, je plne na rozhodnutí prezidenta.

Bude pokračovať

NATO je presvedčené, že Kremeľ sa na území separatistov nezastaví. „Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko pokračuje v plánovaní plnohodnotného útoku na Ukrajinu,“ povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Svedčí o tom aj fakt, že uznal Donecko a Luhansko v ich pôvodných hraniciach, pričom povstalci ovládajú len tretinu ich územia. Dve tretiny Donbasu má pod kontrolou ukrajinská armáda a tá nemieni ustúpiť. Je len otázkou času, kedy sa nejaký horlivý povstalec posmelený pocitom, že mu ruskí „mierotvorcovia“ kryjú chrbát, pokúsi dobyť aj ten zvyšok.

Nejaká suverenita a zvrchovanosť Ukrajiny, či nebodaj jej právo na sebaurčenie, neprichádza do úvahy. Putin trvá na jej demilitarizácii a na tom, že sa raz a navždy zriekne členstva NATO. „Po zuby ozbrojená krajina s jadrovými ambíciami je absolútne neprijateľná,“ vyhlásil v utorok prezident krajiny s jadrovými zbraňami, ktorej po zuby ozbrojená armáda čaká na hraniciach svojho suseda na povel k útoku. Už deň predtým vyhlásil, že Ukrajina nemá historické právo na svoju štátnosť.

Ruský prezident sa tak zjavne rozhodol urobiť z Ukrajiny nárazníkové pásmo za každú cenu. Popri hrozbe vojny u našich susedov tak trochu zanikol fakt, že z Bieloruska si už nárazníkové pásmo vytvoril. Desaťtisíce ruských vojakov, ktorí tam prišli na údajné cvičenie, tam ostali aj po tom, čo sa malo skončiť. A bieloruskí predstavitelia, ktorí mali predtým každodenné vyhlásenia na túto tému, sú odvtedy ohlušujúco ticho.

Oživil NATO

S cenou, ktorú za to všetko musí Rusko zaplatiť, prestal Putin očividne kalkulovať. Moskvu čaká ešte väčšie medzinárodné opovrhnutie, ale to mu je jedno. Dôležité je, že doma potreboval (aspoň na chvíľu) prekryť rastúce problémy. Sankcie? Tie budú zrejme väčšie, ako čakal – či dúfal. Nemcov zrejme odhadol na to, že uprednostnia ekonomické záujmy. No tí ako prví zastavili proces schvaľovania strategického plynovodu Nord Stream 2, v ktorom ruský Gazprom utopil miliardy eur.

Čo Putinovi ale naozaj nevyšlo, je zastavenie NATO. Vstup Ukrajiny možno zablokuje (ak ju obsadí, tak určite), ale zvýšený záujem o členstvo vyvolal v tradične neutrálnych krajinách ako Švédsko či Fínsko. Predchádzajúci americký prezident Donald Trump mal voči NATO averziu a vojenské spojenectvo spochybňoval. Francúzsky prezident Emmanuel Macron dokonca pred tromi rokmi povedal, že Aliancia je v stave klinickej smrti. Ak by chcel NATO niekto oživiť, nepostupoval by inak ako Putin.

17. októbra 2024

Zelenskyj predstavil v Bruseli svoj plán na víťazstvo

16. októbra 2024

Austrália dodá Ukrajine 49 tankov Abrams

15. októbra 2024

Holandsko obnoví svoje tankové vojsko

13. októbra 2024

NATO spúšťa každoročné jadrové cvičenie

11. októbra 2024

Nemecko po rokoch obnovilo dodávky zbraní Turecku

9. októbra 2024

NATO posiela posily do Rumunska